Každý vie, že kompost by sa mal pravidelne prekopávať, aby sa mikroorganizmom poskytol kyslík.
Podľa korešpondenta však táto náročná práca mnohých ľudí odrádza od tvorby vlastného humusu a odsudzuje ich na kupovanie vriec s neznámym obsahom.
Existuje elegantný spôsob, ako sa zaobísť bez vyčerpávajúcich prekládok, a to pomocou jednoduchého kovového pletiva – ohrádky. Z neho sa zroluje valec s priemerom asi jeden meter a umiestni sa priamo na zem na tienistom mieste.
Do tejto improvizovanej klietky sa vo vrstvách ukladá všetok organický odpad: kuchynské čistiace prostriedky, pokosená tráva, tenké konáre. Sieťovina zabraňuje šíreniu hromady, ale zabezpečuje dokonalé bočné prevzdušňovanie po celej jej výške.
Kyslík sa do kompostovanej hmoty dostáva nielen zhora, ako v jame, ale zo všetkých strán, čím sa proces mnohonásobne urýchľuje. Štruktúra hromady zostáva stabilná, nehrudkuje a nezhutňuje sa.
Po sezóne, keď sa spodné vrstvy už zmenia na tmavú drobivú hmotu, sa sieť jednoducho zdvihne a odstráni. Kompost je takmer hotový a stačí ho len trochu preosiať.
Horné, nie úplne rozložené vrstvy slúžia ako osivo pre ďalší cyklus. Mriežka sa umiestni vedľa a proces sa začne odznova, pričom sa stáva kontinuálnym a prakticky bezodpadovým.
Pri tejto metóde odpadá potreba budovať kapitálové trojdielne zásobníky a prenášať ťažké náklady z miesta na miesto. Kompost dozrieva tam, kde ho umiestnite, bez dodatočnej námahy z vašej strany.
Takáto hromada nikdy nezkysne z prílišnej vlhkosti – prebytok jednoducho odtečie do zeme. V čase sucha ju môžete ľahko zavlažovať hadicou bez obáv z vytvorenia bažiny.
Niekedy sa najúčinnejšie riešenia nenachádzajú v oblasti zložitých technológií, ale v jednoduchom pochopení prírodných procesov. Stačí prírode trochu pomôcť a väčšinu práce urobí sama.
Prečítajte si tiež
- Čo sa stane, ak včas kopnete do horčice: tenká hranica medzi prínosom a škodou
- Keď strom nepotrebuje ani kvapku vody: paradox jesenného zalievania
